0915 089 900
... preťahovať? kedy?
Predkožka je voľne pohyblivá tenká koža, ktorá chráni citlivý žaluď. Ak sa zúžená predkožka nedá pretiahnuť cez žaluď pohlavného údu, hovoríme o fimóze. Väčšina malých chlapcov prichádza na svet s predkožkou, ktorá nie je oddelená od glansu (žaluďa), má tzv. fyziologickú primárnu fimózu. Je spôsobená dočasným zrastom vnútorného listu predkožky s povrchom žaluďa. Vekom dieťaťa, jeho rastom a erekciami sa postupne vnútorný list predkožky odlepí a predkožka sa dá stiahnuť až za žaluď. Tento proces by mal byť ukončený približne do 3. roku života chlapca, ale často i neskôr.
Oddeľovanie žaluďa sa môže začať zhruba od 9. mesiaca do 3 rokov. U väčšiny chlapcov (90 %) je však predkožka stiahnuteľná za žaluď až vo veku 5 – 6 rokov i neskôr. Mnohé štúdie totiž poukazujú na to, že mnoho chlapcov nedosiahne plnú retraktibilitu predkožky do puberty. Adhézia môže v zriedkavých prípadoch pretrvávať do 17-tich rokov.
Otázka by mala znieť úplne inak.
Preto je dôležité v prvom rade dodržiavať a zabezpečovať správnu hygienu. Malé bábätko prebaľujte často, aj keď používate jednorazové plienky. Prítomnosť moču a teplota tela sú ideálnymi podmienkami na rozmnožovanie baktérií a vznik infekcie. Po každej stolici v plienke umyť vodou, prípadne detským mydlom nielen oblasť konečníka ale aj penis. Netreba používať špeciálne mydlá či peny do kúpeľa, pretože môžu citlivú pokožku chlapca iba podráždiť. Navyše ničia prirodzenú mikroflóru. Pokiaľ chcú mamičky podľa ich pocitu pristupovať k starostlivosti s maximom, môže sa predkožka natierať nedráždivým detským krémom alebo detským olejčekom, tak ako iné časti tela. Nepoužívať "mastičku na ritku" aj na celý genitál apod. Pod hrubými nánosmi mastičky sa môžu zbierať nečistoty a pomnožovať baktérie, či kvasinky a následne spôsobiť zápal a infekciu. Pokiaľ sa predkožka začne uvoľňovať, sťahujte ju len potiaľ pokiaľ to ide, vždy jemne počas sprchovania a opláchnite odhalenú časť žaluďa čistou vodou, najlepšie pod prúdom vody, nie v kúpeli, aby sa nedostali do predkožkového vaku nečistoty z vody.
Aktívny prístup ku sťahovaniu predkožky sa odporúča až pri ťažkostiach po odporúčaní pediatrom alebo urológom. Ide najmä o chlapcov, ktorí mávajú časté infekcie močových ciest, pomočujú sa, prípadne majú reflux alebo inú vrodenú vývojovú chybu močového traktu. Vtedy sa odporúča aktívne sťahovať predkožku pri sprchovaní, príp. použitie kortikoidnej mastičky na dobu 4-6 týždňov.
Ak zrasty pretrvávajú aj v dobe blížiacej sa puberty, bránia stiahnutiu predkožky a tým aj udržiavaniu hygieny. Tesná predkožka spôsobuje hromadenie mazu – smegmy v predkožkovom vaku, čím sa zvyšuje dráždenie penisu, čoho následkom sú časté spontánne erekcie. Ich následkom vznikajú drobné trhlinky v predkožke, ktoré sa hoja väzivom a tým sa otvor v predkožke opakovane zužuje, až nakoniec môže byť zúžený na milimetrovú veľkosť. Pokiaľ sa dostaví zápal žaluďa a predkožky, tzv. balanitída, a najmä ak ide o zápaly opakované, môže vznikať tzv. získaná fimóza. Tú by mal riešiť urológ v spolupráci s pediatrom.
... nie je pre všetkých povinné
Podľa Vestníka MZ SR 2008 sa
V praxi to znamená, že ak je bedrový kĺb zdravo vyvinutý, široké balenie je zbytočné a jednorazová plienka dieťatku úplne postačuje. Pokiaľ dieťa nemá asymetrie a žiadne limity vo vyšetrených kĺboch, môžu sa mamičky venovať dieťatku, namiesto toho, aby hodiny trávili vyváraním a žehlením látkových plienok.Ani mamičky tých detí, ktoré majú bedrové kĺby zdravo vyvinuté a balili naširoko, obavy mať nemusia. Širokým balením nič nepokazili.
Tzv. balenie "na široko" sa využíva ako jeden z terapeutických postupov pri ľahkom stupni vrodenej vývojovej dysplázie bedrového kĺbu. Často sa toto ochorenie označuje skratkou DDH (z angličtiny developmental dysplasia of the hip). Zahŕňa široké spektrum odchýlok a porúch funkcie bedrového kĺbu.
Slovensko patrí medzi krajiny s relatívne vyšším výskytom vývojovej dysplázie bedrových kĺbov. To znamená, že približne 3 – 4 % detí sa rodí s nedostatočne vyvinutými alebo luxovanými (luxácia = vykĺbenie, nesprávne postavenie hlavy stehnovej kosti voči kĺbovej jamke) bedrovými kĺbmi. Široké balenie má na Slovensku dlhú tradíciu a je stále dosť zaužívané. Aj niektorí pediatri, napriek dobrému výsledku z ortopedickej ambulancie, naďalej odporúčajú baliť naširoko.
Častejšie sú postihnuté dievčatá pod vplyvom hormónu relaxínu, ktorý spôsobuje vyššiu mobilitu v kĺbe. Väčšinou býva postihnutá ľavá strana, niekedy je nález obojstranný. Stretávame sa s ňou častejšie aj u prvorodených detí, pri väčších plodoch (nad 4 000 g) a pri tehotenstve s menším obsahom plodovej vody (oligohydramnión). Častejšie sa vyskytuje u detí narodených panvovým koncom.
Počas pobytu na novorodeneckom oddelení je bábätko vyšetrené pediatrom alebo neonatológom a ten vie už pri tomto klinickom vyšetrení vysloviť podozrenie na nejaký stupeň poruchy vývoja bedrového kĺbu. Ak sa tak stalo, upozorní Vás na potrebné široké balenie. Väčšinou už v pôrodnici absolvuje Vaše bábätko aj ultrazvukové vyšetrenie bedrových kĺbov, ktoré určí presný stupeň tejto dysplázie a ortopéd naordinuje buď "len" široké balenie, alebo uplatní ďalšie terapeutické možnosti, napr. Frejkovu perinku, Pavlikove remence atď. Ak toto vyšetrenie nestihnú v pôrodnici, podľa odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z októbra 2008 o skríningu, diagnostike a liečbe vývojovej dysplázie bedrového kĺbu u detí majú byť všetci novorodenci vyšetrení najneskôr do 4. týždňa života ortopédom. Vyhláška upresňuje aj rozsah vyšetrenia, t. z., že dieťatko absolvuje okrem klinického vyšetrenia ortopédom aj vyšetrenie ultrasonografické.
V minulosti sa vyšetrovali detské bedrové kĺby len klinickým vyšetrením. V 3. mesiaci bolo vyšetrenie doplnené rtg snímkou, po ktorej, v prípade zistenia luxácie, nasledovala liečba. Týmto spôsobom sa však nedali zachytiť najjemnejšie odchýlky, preto povinné nosenie poštolkových nohavičiek minimálne do pol roka (podľa zdravotného stavu aj dlhšie) paušálne odporúčali pediatri aj ortopédi všetkým deťom.
V 80-tych rokoch minulého storočia sa významným medzníkom v rámci vyšetrovania detí stalo ultrazvukové vyšetrenie bedrových kĺbov u novorodencov. Vyšetrenie trvá spravidla niekoľko minút a pre dieťa nepredstavuje takmer žiadnu záťaž.
... jeho význam a kedy ho užívať
Vitamín D je pre naše zdravie kľúčový vitamín, ktorý z veľkej časti získavame pôsobením slnečného žiarenia na našu pokožku. Je to jediný vitamín, ktorý si môže telo vyrobiť samo zo slnečného žiarenia. Vitamín D je možné získať i z potravín, tých však nie je príliš mnoho, a tak počas zimných mesiacov nám neostáva nič iné ako vitamín D3 dopĺnať.
U detí do 1 roka odporúčajú takmer všetci detskí lekári rodičom, aby dávali svojim ratolestiam vitamín D vo forme kvapiek. Vhodné je podávať tieto 2 kvapky každý deň priamo do pusy, nedávať do mlieka, na lyžičku a pod., pretože časť tohto liečiva ostáva na povrchu a tým sa nedostane do tela dostatočná dávka. Je potrebné užívať ho v súvislosti s kŕmením, pretože sa dokáže vstrebávať iba v tukoch, inak by jeho užívanie bolo takmer zbytočné.
Ja, ako pediater odporúčam pravidelne užívať do veku 3 rokov každý deň po 2 kvapky. U starších detí má význam užívať aj naďalej aspoň počas jesenného a zimného obdobia.
0-36 mesiacov 800 IU (2 kvapky), u starších detí je možnosť podávať vitamín D aj v inej forme ako kvapky, napr. tablety alebo na jazyku rozpustný film
4-8 rokov 800-2000 IU
9-18 rokov 2000-3000 IU
V našich podmienkach je slnečných lúčov málo, preto ho naše deti a nielen oni majú nedostatok. Ten sa prejavuje rôznymi ťažkosťami, od psychických - depresiami, úzkosťami, cez zlý stavom kostí, zníženú imunitu, hormonálnu disbalanciu, ale aj prejedaním sa, atď.
Vitamín D sa vyskytuje v dvoch formách D2 a D3 a má celú radu dôležitých funkcií. Napomáha napríklad vstrebávaniu vápnika a fosforu a zaisťuje vyvážený pomer minerálov v tele. Vďaka tomu máme zdravé, silné kosti a vyvarujeme sa riziku zlomenín. Ďalšou kľúčovou rolou tohto vitamínu je podpora zdravej funkcie imunitného systému a zníženie respiračných ochorení.